V Hostineci u Kalacha bol zas plný hostí a s tým súvisiaceho hluku, vôni dymu z fajok a výraznej arómy trpaslíčieho piva. Skrz túto atmosféru pokoja, kľudu, všeobecnej spokojnosti a alkoholového opojenia, znie charizmatický hlas polorkského barda Bruma Baruda.
Bard sa prechádza po hostinci a spieva pieseň o udatnom drakorodenom Meraxesovi, jeho nemenej statočnej a krásnej Kitane (a skúste jej do očí povedať opak) a malých veľkých problémoch v chráme boha Cisára. Pieseň je nová, ale vďaka citu, hlasu a fantázie Bruma, ihneď sa stala hitom. Decká utekajú večer z domu, aby mohli spoza okna hostinca ju počuť a potom cez deň, ju spievať kamarátom počas hry.
“Keď Meraxes s Kitanou oddychu si dopriali, opát Kamilion mocou mu bohom zverenou, myšlienku vstrieč drakorodenému zaslal a o pomoc požiadal. Zaváhali hrdinovia len na dlho tak, aby poháre vyprázdnili, a do chrámu Boha Cisára sa vydali. Jaké ich prekvapenie bolo, keď miesto známych tvári, uzreli nemé osoby v kutani a mladého neznámeho kňaza. Kňaz hrdinom v pohybe bránil, na čo mu Meraxes so šarmon oznámil, že za predkami svojimi pocestuje expresne, ak neuhne. Neuhol a tak dej zobral rýchli spád, na konci ktorého ostali len Meraxes s Kitanou stáť.
Podzemie chrámu, na počudovanie hrdinov, pascami magickými sa len tak hemžilo. A tak nedivte sa, že na dvojicu kňazov falošných výzvu sprevádzaných kostlivcom s obojručným mečom – “Nemôžte prerušiť rituál…” – vypustením svojej frustrácie reagovali. Sek sem, sek tam, tu kúzlo Meraxasa, tam obratný sek Kitany a boj konca rýchleho nabral. Z úcty bohom, kostlivca – prvého opáta chrámu, veľacteného Ulfberieka – do hrobu naspäť vložili, čímž si úctu kňazov skutočných vyslúžili a k meču magickému zapožičaniu kňazi schválili.
Po schodoch nadol sa vrhli, tam zloduchov posledných našli. Falošný kňaz, alchymista Salfan a kúzelníčka Beitrix, prinútili opáta Kamiliono k čítaniu zvitku. Meraxes vychŕlil dračí dych, Kitana roztančila obojručného meča tanec a v podzemných priestoroch nastalo krvypreliatie. Alchymista i kúzelníčka štastie mali a so zdravou kožou zutekali. Po sebe však démona v pentagrame zanechali, ktorého seky obojručáku dokonali.
Šťastný koniec podivností v chráme má, čož pre kňazov len modriny a ranená sebaúcta znamená.
A to len vďaka tamhľa Kitane a Meraxesovi!”
A vždy, keď bard Brum dospieva pesničku, pivo, pálenka alebo víno, je postavené na stôl barda i dvojice hrdinov.
Nepísané Kroniky 